Actions

Work Header

tajomstvá na samote

Chapter Text

Pustil ho a rozbehol sa. Jeho priateľ sa usmial a rozbehol za ním. Netrvalo dlho, nižšieho muža dobehol a pritlačil o najbližší strom. „Nemysli si,” zadýchal sa a jednou rukou chytil na hrudi. Druhý sa zasmial. „Kurnik šopa, nevládzem dýchať. Nemysli si, že len za to, že si o dva roky mladší, môžeš skúšať moju kondičku. Po tom, čo nás zvolili do vlády už nie je taká skvelá,” usmial sa a prisal priateľovi na pery.

„Vítek,” zamrnčal do bozku, keď mu starší vložil ruku pod tričko. „Áno, Ivan?” opýtal sa ho. Ivan sa od neho odtiahol a opýtal sa: „Si si istý, že chceš takéto veci robiť na verejnosti?” Vítek sa usmial a svoje pery presunul na Ivanov krk. Svojho priateľa chcel čo najdlhšie trápiť, bozky prispôsoboval jeho vzdychom, ktoré sa Ivan snažil umlčať predlaktím. „Riskoval by som všetko, len aby som ťa získal,” vyšlo z Vítkových úst hlasom hlbším, než zvyčajne. „Tak to aby sme sa domov dostali čím skôr, lebo ja naozaj nestojím o titulnú stránku bulváru,” odpovedal mu a vykročil vpred. Vítek si nechal pár krokov za ním odstup, aby sa mohol kochať Ivanom kráčajúcim v obtiahnutých šortkách pred ním. Hoc sa snažil túžbu ohnúť ho o najbližší strom potlačiť, nedarilo sa mu to, a tak akonáhle prekročili hranice ich pozemku uprostred ničoho, vrhol sa po ňom ako sup na svoju korisť. Z jeho pľúc vysal takmer všetok vzduch a ak by sa na sekundu od neho neodtiahol, aby mu cez hlavu pretiahol tričko, asi by ho aj zadusil.

Nechal Ivana, aby si sadol na deku pod stromom, vyzliekol si tričko a pripojil sa k nemu. Nedal mu však ani chvíľu na vydýchanie nakoľko sa okamžite vrhol na jeho vetrom oviate tvrdé bradavky. Ivan naklonil hlavu dozadu, spustil sa na predlaktia a vydal zo seba hrdelný ston, keď sa do jednej z bradaviek Vítek zahryzol. Boky podvedome zdvihol k Vítkovi a otrel sa o jeho rozkrok. Jeho až bolestne tvrdý priateľ venujúci sa jeho hrudi zavrčal a pritlačil ho na zem.

Silnými rukami mu držal boky pritlačené, pery znova prisaté na Ivanových. Rukami zišiel nižšie, prstami chytil lem jeho šortiek a stiahol ich dolu. Jeho podozrenie sa len potvrdilo. „Ako dlho že si to nadržaný, Ivan?” opýtal sa ho Vítek so zdvihnutým obočím po tom, čo zistil, že Ivan pod šortkami nemal spodné prádlo. Ústa priblížil k jeho penisu, no nedotkol sa ho, len naň jemne fúkol. Ivanova hlava znovu okamžite klesla dozadu a z jeho hrdla sa ozval nadržaný vzdych. „Ja počúvam,“ pripomenul mu Vítek otázku, ktorú sa ho opýtal a pobozkal na stehná. „Od rána, Vítek,“ priznal sa napokon. „Hm, takže od rána,“ priblížil svoje pery k Ivanovmu penisu, zatiaľ čo tomu jeho už bolo v kraťasoch tesno, „tak to aby sme s tým niečo urobili, že?“

Jazykom sa dotkol špičky čoho následkom sa Ivanovo telo zachvelo. Bokmi sa márne snažil priraziť do Vítkových úst, Vítek však pochopil, čo tým chce Ivan dosiahnuť a zvýšil tempo. Aj pod tieň veľkej čerešne si svoju cestu našlo pálčivé slnko. Jeho telom sa tak neprehnala len vlna horúčavy od vzrušenia, ale aj od vysokých letných teplôt. Nič ich nerušilo a okolím sa ozýval len spev vtákov a Ivanove hrdelné stony.

Vítek z ničoho nič vstal a sňal zo seba kraťasy so spodnou bielizňou. Ivan sa za ním natiahol, chytil jeho dĺžku a vymámil z neho spŕšku nadávok. Rukou pohyboval pomaly, tak, aby Vítka trýznil, aby mu ukázal, že potrebuje viac. Ten však len pokrútil hlavou a zvalil ho naspäť na deku, roztiahol nohy a kľakol si medzi nich. Zrazu si spomenul, že pri sebe nemá lubrikant, svoje ústa priblížil k Ivanovi a riekol mu do ucha, zatiaľ čo sa jeho prsty priblížili k jeho otvoru: „Nemám pri sebe lubrikant, ale vzhľadom na to, ako veľmi si od včerajška roztiahnutý, tak by to nemal byť problém, hovorím pravdu, že?“ Ako to dopovedal, jeho priateľ, ležiaci pod ním, sa ostro nadýchol, nakoľko doňho bez problémov vkĺzli na doraz dva Vítkove dlhé prsty. „Mhm, samozrejme, že mám pravdu.“ „Máš, lebo to, čo sa stalo včera, bolo až priveľmi dobré na to, aby to nebol sen,“ vypľul zo seba na jeden dych Ivan a snažil sa ovládať, aby si predsa len z náruživosti nevsunul do seba Vítkov penis sám. Pery spojil v jedno a vpíjal sa do nich, ochutnával ich už po viac ako stý ráz, no stále mu to pripadalo, akoby ich chuť pocítil v ústach po prvý krát.

Vítek k dvom prstom šikovne pridal aj tretí i keď vedel, že Ivan je dostatočne pripravený na to, čo príde po nich. „Keine Angst, mein Freund,“ zašepkal mu do ucha, (bože ako len Ivana vzrušovalo, keď na neho rozprával po nemecky), a prsty v mihu sekundy jeho zadku vystriedalo niečo väčšie a omnoho tvrdšie.

Tváre červené, kropaje potu na telách studené, skrátka, dokonalé porno pre susedov, ak by teda nejakých mali.

Dlho netrvalo a pod úpravou uhlu Vítek narazil na Ivanovu prostatu. Ivan sa ohol v chrbte a stlačil v sebe Vítka, ten vediac, kam má mieriť, narazil do prostaty ešte párkrát, kým z jeho hrdla nevyšlo niečo medzi prekvapeným a nadržaným stonom. Do ruky chytil svojho stále tvrdého priateľa, honil mu, a prisal sa mu na krk, v tempe čím ďalej tým viac zrýchľoval. Snažil sa ovládať sa prispôsobiť svoje vzrušenie tomu, aby sa s Ivanom urobili naraz, tak, ako to mali obaja najradšej. Situácii neprospieval ani chladný vietor, ktorý síce ich telá spálené od slnka schladil, no dráždil pri každom vysunutí z Ivanovho otvoru Vítkov penis viac, než bolo potrebné.

Cítil, že sa aj jeho priateľ nebezpečne rýchlo blíži ku vrcholu, uvoľnil svoje telo, pozrel sa do jeho očí a posledným prírazom sa naraz s Ivanom za výkriku svojich mien urobili. Vydychovali, nevnímali nič okrem svojich dychov, splašených úderov sŕdc a spotených tiel dvoch mužov ležiacich na sebe. Ivan sa začal smiať. „Z čoho sa smeješ?“ opýtal sa ho Vítek s úsmevom na tvári. Vlepil mu na ústa malú, takmer infantilnú pusu, a povedal: „Vieš, nikdy by mi nebolo napadlo, že spolu raz budeme mať vonku pod stromom na deke sex. A ani to, že budeme spolu žiť v malom domčeku niekde na samote a prežívať tu svoje malé tajomstvá.“ Posledné slovo zašepkal Vítkovi do ucha a jeho hruďou sa rozliala radosť, že Ivana pri sebe má, a že spolu môžu prežívať tie najkrajšie chvíle ich života. „Milujem ťa,“ dokončil svoj prednes a objal okolo pásu. „Veď aj ja teba, Ivan“ odpovedal a vložil do vlasov mladšieho malý motýlí bozk.

Ochladilo sa ešte viac, vietor nabral na sile a stíchli všetky vtáky. Nebo sa zatiahlo a než sa naše dve hrdličky stihli spamätať, začalo liať ako z krhly. Rýchlo vyskočili na nohy, do rúk vzali oblečenie a deku a nahí utekali skryť sa do domu.1 Zmoknutí ako myši a rozosmiati vošli do kúpeľne, Vítek zmoknuté veci od Ivana vzal a začal ich vešať na radiátor. Ivan ho zozadu objal a nehodlal pustiť. Nahí a spálení od slnka a lásky sa na seba v zrkadle v tichu pozerali, ako im to spolu pristalo. „Chceš ísť do sprchy?“ opýtal sa Vítek. „Mhm, síce sme už mokrí dosť, no nad teplú sprchu s tebou niet,“ usmial sa, chytil ho za ruku a stiahol so sebou do sprchy.

Vítek sa radostne usmial a mysľou mu blúdil len Ivan. Premýšľal nad tým, čo sa chystal urobiť, nad malou čiernou krabičkou, ktorá už druhý deň ležala v jeho taške a nad jej obsahom. Nervózne sa nadýchol a nechal na seba dopadať kvapky teplej vody s Ivanom v náručí.